Veľmi radi sa s vami podelíme o to, čo prežívame dnes ako rodina s tromi deťmi po odchode z komunity. Prežili sme spoločne viac ako 10 rokov na misiách v Brazílii, kde sme sa spoznali pri spoločnej práci s deťmi, a kde sme si začali budovať náš rodinný život. Obaja sme s celým srdcom chceli pokračovať náš život v Brazílii, hlavne preto, že cítime, že táto možnosť, ktorú sme dostali prostredníctvom matky Elvíry a prostredníctvom komunity Cenacolo, nám dopriala začať náš život úplne od začiatku, ďaleko od našej minulosti!
Začali sme ako rodina ešte ako členovia komunity a naveky budeme z celého srdca vďační za to, čo nám Božia prozreteľnosť dopriala na začiatku. Počínajúc prekrásnym sobášom, až po dar materstva a otcovstva. Začiatok nikdy, nikde a v ničom nie je jednoduchý, ale my sme sa hneď od začiatku našej rodiny cítili úplne v pohode. Verím, že za to môžeme poďakovať hlavne dlhým rokom na misiách, a tým, že sme sa už pred sobášom mohli veľmi dobre spoznať, aby nás potom nič neprekvapilo.
Nikdy sme si neboli istí, dokedy zostaneme v komunite, ale pokiaľ sme slúžili, tak sme sa obetovali s celým srdcom. A to hlavne cítiaci, že to robíme pre Pána Boha, a aj ako akúsi odmenu za všetko čo nám práve On doprial v živote. No keďže Božie cesty sú nevyspytateľné, tak sme sa aj my vyskytli v jednom momente, kde sme sa museli rozhodnúť ako ďalej. A práve v tej chvíli sme pocítili volanie od Pána vyjsť z komunity. Veríme, ako nás to aj matka Elvíra naučila, že musíme posielať ďalej to čo sme sa naučili a to čo sme dostali, a to môžeme robiť hocikde na svete. Keďže sme obaja, ako rodičia mali pocit, že nás Pán Boh priviedol do Brazílie ako možnosť začať život úplne od nuly, tak sme sa rozhodli zostať práve tu. A dodnes žijeme asi 80km od misie, na východnom pobreží Brazílie blízko mesta Salvador.
Každý začiatok je ťažký, a presne tak to aj bolo po východe z komunity. Dnes sú to už tri roky, ale stále máme pocit, že sme na začiatku. Veríme, že jednou z najdôležitejších vecí v živote človeka ako takého, je vedieť si vyhrnúť rukávy a postaviť sa na vlastné nohy! Nikdy sme si nemysleli, že je krásne pracovať 24 hodín denne a pritom sa starať a živiť 3 deti. Ale práve ten pocit, že sme sa naučili vedieť si vyhrnúť rukávy a stáť na vlastných nohách nás drží pri živote. A nielen ten pocit, ale hlavne viera v Pána, že nás práve On stále sprevádza na našej ceste životom. Viackrát sme sa už presvedčili o tom, aká je čarovná Božia prozreteľnosť. Nikdy nám nič nechýbalo, či už pre nás alebo pre deti, Pán nám vždy prinesie do cesty to najpotrebnejšie. Asi najväčší znak Božej prozreteľnosti doteraz bolo to, že Biljana dostala vynikajúcu ponuku práce, a to fakt padlo z neba ako niečo čo sme práve v tej chvíli v živote potrebovali. V najmenej očakávanej chvíli nás v jednu nedeľu po svätej omši prišiel osloviť jeden z bratov rehole ktorej kostol navštevujeme, hovoriac, že otvárajú katolícku základnú školu, a spýtal sa Biljany, či by mala záujem vyučovať angličtinu. Po pár rokov “materskej” to bolo skutočne niečo úžasné, a hlavne neočakávané, a nepochybne dar od Pána Boha.
Viac krát sme za tieto roky premýšľali vrátiť sa do Európy, určite nám nie je vždy najľahšie byť tak ďaleko od zvyšku rodiny, ale aj v tomto prípade nám vždy Pán Boh pošle niečo do cesty, akoby nám chcel povedať, že nás chce práve tu kde sme teraz! Neveríme, že by nám bolo niekde ľahšie alebo jednoduchšie, veríme, že si každí robí to svoje “susedstvo” sám, a teda aj život a kvalitu života. Žijeme síce v časti Brazílie kde život vôbec nie je jednoduchý, štátnu školu je prakticky nemožné využiť, takže musíme deťom platiť súkromnú školu, ako to robí väčšina ľudí, ktorí chcú normálnu výchovu pre svoje deti, takisto zdravotné, síce je zadarmo, ale keď treba “normálneho” doktora tak si za to radšej priplatiť. Tu by som mohol tiež hovoriť o Božej prozreteľnosti. Keď sa nám rodil Ivan (najmladší prírastok) tak sme si samozrejme museli zaplatiť za nemocnicu. Taký pôrod nás stál približne 1000 €, čo by som vtedy ako otec rodiny zarobil asi za mesiac, ale aj naše mesačné výdavky sa pohybovali okolo 1000 €. Takže čo budeme robiť? Samé prvé nás napadlo niekoho sa spýtať o pomoc, ale koho? Opäť rodinu? Známych? Priateľov? Nejako nám to nešlo do srdca, tak sme si jednoducho vyhrnuli rukávy, pár mesiacov pred pôrodom sme sa skoro nevideli, pracoval som skoro 20 hodín denne, a peniaze sa na pôrod zarobili! Presne tak ako nás to Matka Elvíra vždy učila: “Prvá Božia prozreteľnosť je naša práca!” A mali sme z toho nakoniec obrovskú radosť! Lebo sme si uvedomili, že sme schopní sa o seba postarať, a že nás Pán Boh nikdy nenechá v núdzi.
Takže sme aj naďalej pripravení spoliehať sa na Pána Boha, a na všetko čo nám prinesie do našej cesty životom…
Biljana, Peter, Manuela, Noemi a Ivan